Štýl a kompozícia

Toto dielo je Novela – epický žáner stredného rozsahu. Má presne vymedzenú kompozíciu bez väčších odklonov od ústrednej dejovej línie. Má 10 kapitol. Dej vrcholí v predposlednej 9. kapitole. Opisné zložky sú potlačené. V stavbe autor často používa priamu reč postáv, polopriamu reč (Šúplatove myšlienky o Ľudmile) a nevlastnú priamu reč (reč postavy je včlenená do pásma rozprávača). Celý dej sa sústreďuje na istú, neznámu udalosť, ktorú uzatvára zvláštny, náhly zvrat na konci.Pre novelu sú charakteristické znaky: málo postáv, vyrozpráva iba jednu udalosť a dej odráža každodenný život. V tejto satirickej novele autor používa situačnú komiku.Jazyk je bohatý na jazykové prostriedky, autor používa rôzne slová z nemčiny, latinčiny, maďarčiny, francúzštiny.
 
Štylistické prostriedky
                                                                         Dialektizmy:
skučko (lakomec), odcokať (odohnať)
Metafory: nos vykúkal, líca časom poorané, päťdesiateho Silvestra na chrbát vytína, na zálety ako krahulec zo svojho hniezda vyletieť
Prirovnanie: zuby má pekné čierne ako havran, škaredý ako noc, skákal ako cap
Zdrobneniny: kopýtko,Ľudmilka
Personifikácia: slnko sa smialo
Archaizmy: veksľa, lutria, kaput, šlumpa, zacietať, burnusy, neslačíme
Cudzie slová: ebugatta, ad animam, fraile meine, geist, rathaus, ecce aká to novitas,
Autorské komentáre:"Tak je páni moji a panie moje, prosím za odpustenie. Ja som veru myslel, že som v bruchoslavickom kasíne…"