Slovenský romantismus

Politické a sociálne faktory
Tak ako všetky obdobia v literatúre, aj slovenský romantizmus bol ovplyvnený politickou a sociálnou situáciou v spoločnosti. V tridsiatych rokoch začali prvky revolúcie prenikať, aj do Uhorska. Stalo sa tak neskôr ako v iných štátoch, a to hlavne kvôli nedostatočnej rozvinutosti Uhorska. Buržoázia, aktér revolúcii na západe, nebola príliš mocná v Uhorsku, takže revolúciu viedlo zemianstvo a nižšia šľachta. Charakter revolúcie bol, tiež odlišný, a to národnooslobodzovací.
Hnutie za samostatnosť Uhorska viedol Lajos Kossut, pôvodne zo severného Slovenska, dnes, však neústupčivý šíriteľ maďarského nacionalizmu a násilnej maďarizácie. Tieto snahy mali za ciel pomaďarčiť národy v Uhorsku, čím by zničili všetky ich doterajšie snahy o vlastnú reč, kultúru a iné znaky ich národnosti.
Na Slovensku sa vyvíjalo Slovenské národne hnutie, ktorého oporou bolo meštianstvo a vidiecka inteligencia. Toto hnutie to však nemalo ľahké, pretože bolo pod neustálym útlakom z dvoch strán. Z maďarskej strany to bol národnostný útlak, zatiaľ čo Viedeň pritláčala hospodárskym útlakom.
V takomto období sa zrodila nová generácia mládeže, Štúrovci. V Bratislave, centre tejto revolučnej mládeže, vznikla roku 1829 na bratislavskom lýceu Spoločnosť česko-slovenská. Jej zakladateľmi boli Samo Chalupka a Karol Štúr. Táto na počiatku samovzdelávacia spoločnosť, po príchode Ľudovíta Štúra výrazne zmenila program a venovala sa politickým a národným otázkam. Slovenský národovci v tomto období realizovali mnoho utajovaných slávností, z ktorých je najslávnejší výstup na Devín. Tu si prisľúbili vernosť slovenskému národu a na znak toho si určili stredné mená. Obava vlády z týchto spolkov však spôsobila, že v roku 1837 bola Spoločnosť zrušená. Tento krok, však ešte viac podnietil mládež k tvorbe tajných spolkov.
V roku 1843 odvolali Štúra z Katedry, čo pobúrilo niekoľkých žiakov natoľko, že sa rozhodli odísť s ním. Pri tejto príležitosti napísal Janko Matuška revolučnú báseň Nad Tatrou sa blýska.
V júni roku 1843 uzákonili Štúr, Hurban a Hodža slovenský jazyk, čo bol významný krok pre Slovákov. Tento jazyk mal aj tú výhodu, že vyhovoval aj katolíkom aj evanjelikom. Od tejto chvíle mohli Štúrovci vydávať knihy v spisovnej slovenčine na čo im slúžil aj novo vzniknutý spolok Tatrín.
Charakter slovenskej romantickej literatúry
Romantická literatúra na Slovensku sa čiastočne líši od svetovej. V Slovenskej upadá dôležitosť lásky k žene a osobné city a do popredia vystupuje láska k národu, slovanský humanizmus a dôležitosť je kladená na ľudovú slovesnosť a historické udalosti z minulosti Slovanov.
Tiež zavrhovaným bol titanizmus a individualizmus a zvíťazila jednota, ktorá je vhodnejšia na úspech v boji. Literárny druh, ktorý sa stal najvhodnejším, a teda aj najpoužívanejším na vyjadrenie romantickej myšlienky bola lyrika. Vznikli nové žánre, ako duma a krakoviak ale aj ponášky na ľudovú pieseň a balady.
Veršovaná epika je popretkávaná úvahami autora alebo postáv.
Próza nebola tiež v romantizme ničím výnimočným. Najrozšírenejšie boli historické povesti a kratšie prózy zo súčasnosti, väčšinou písané satiricky.