Romantizmus

September 11th, 2010

O slovenskom romantizme sa dá povedať, že v porovnaní s ostatným európskym romantizmom prichádza oneskorene. V jeho programe bolo veľa z toho, čím sa prezentoval aj klasicizmus. Vo svojich počiatkoch sa opieral o klasicistickú poetiku, no nemohol odolať tlaku európskeho romantizmu a moderným filozofickým a myšlienkovým prúdom. K jeho plnšiemu rozvoju dochádza po uzákonení spisovnej slovenčiny, k čomu prispeli aj väčšie publikačné možnosti v almanachu Nitra, v Slovenských národných novinách a Orle tatranskom. V literatúre národného obrodenia, v romantizme, najbohatšie bola zastúpená poézia. Jej reakcie na spoločenské udalosti boli vždy kritické, mali mobilizačný charakter a v autorovom podaní obsahovali výrazný znak básnického subjektu. Slovenský romantizmus sa začlenil do prúdu národných literárnych romantizmov v Európe ako ich variant, no zároveň ako osobitný proces, ktorý sa realizoval povýšením ľudovej reči na spisovný jazyk a aktualizáciou ľudovej poézie. Básnici v tvorbe používali bohatú symboliku slovenských hôr a riek (Tatry, Váh, Dunaj, Hron, Nitra, Devín), čím vlastne vymedzovali územie Slovenska. To malo ďalekosiahly význam pre posilňovanie a upevňovanie národného povedomia. V poézii sa na prvé miesto dostáva lyrika, veršované ľudové povesti, balady, v próze historické námety a cestopisná próza. K najvýznamnejším predstaviteľom romantickej generácie okrem Ľudovíta Štúra patria Jozef Miloslav Hurban, Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Ján Botto, Janko Kráľ, Ján Francisci, Ján Kalinčiak, Mikuláš Dohnány, Pavol Dobšinský, Ján Čajak, Samo Vozár, Samo Bohdan Hroboň a ďalší. Každý z nich vydal svedectvo o dobe, v ktorej žil.